Bojnický zámok patrí k miestam, ktoré deti spoznajú už podľa siluety. Priam rozprávkový zámok, ostatne aj v rozprávkach viackrát účinkoval. Vežičky, vysoké strechy a romantický vzhľad skutočne naozaj pripomínajú zámok z rozprávky. Takto však Bojnice nevyzerali odjakživa. Dnešná podoba vznikla až pred približne sto rokmi a pod stavbou sa navyše ukrýva prírodná jaskyňa.
Od hradu k zámku
Bojnice patria medzi naše najstaršie hradné lokality. Prvá písomná zmienka súvisiaca s existenciou tunajšieho hradu pochádza z roku 1113 z druhej Zoborskej listiny, v ktorej sa spomínajú bojnickí podhradčania. Pôvodný hrad bol pravdepodobne drevený a vyrástol na mieste staršieho hradiska. Kamenná stavba vznikala postupne počas 13. storočia. Počas stáročí sa tu vystriedalo množstvo majiteľov. Hrad patril Matúšovi Čákovi Trenčianskemu, neskôr ho vlastnili ďalšie šľachtické rody a v roku 1489 ho kráľ Matej Korvín daroval svojmu nemanželskému synovi Jánovi Korvínovi. V 16. storočí ho Thurzovci prebudovali na pohodlnejšie renesančné sídlo a neskôr sa dostal do vlastníctva Pálffyovcov.
Za dnešný rozprávkový vzhľad vďačí najmä poslednému šľachtickému majiteľovi grófovi Jánovi Pálffymu. Rozsiahla romantická prestavba prebiehala v rokoch 1889 až 1910. Inšpiráciou boli okrem iného francúzske gotické zámky v údolí Loiry, Pápežský palác v Avignone, tirolská gotika a talianska raná renesancia. Pálffy sa na návrhoch osobne výrazne podieľal, no dokončenia prestavby sa nedožil. Zomrel v roku 1908.
Jaskyňa pod zámkom
Jedno z najväčších prekvapení čaká návštevníkov pod samotnou stavbou. Bojnický zámok totiž stojí na travertínovej kope, vo vnútri ktorej sa nachádza prírodná jaskyňa. Nejde teda o pivnicu, ktorú by vykopali stavitelia, ale o prirodzene vytvorený podzemný priestor. Prírodný a nefalšovaný. Jaskyňa bola opätovne objavená v roku 1888 pri čistení a oprave zámockej studne. Verejnosti ju sprístupnili v roku 1967. Dnes je súčasťou jedného z návštevných okruhov zámku.
Za pozornosť stojí aj Bojnický oltár, jeden z najcennejších predmetov múzea. Tvorí ho desať maliarskych tabúľ pripisovaných florentskému maliarovi Nardovi di Cione zo 14. storočia. Ján Pálffy ich kúpil v roku 1859 a plánoval pre ne osobitnú oltárnu architektúru. Zámok má svoju vlastnú kaplnku, ktorého je súčasťou. Zaujímavé je, že pri prestavbe na prelome 19. a 20. storočia nešlo iba o krásu. Zámok dostal na svoju dobu moderné vybavenie vrátane vodovodu, splachovacích toaliet či teplovzdušného kúrenia v dnešnej Zimnej záhrade.
Zámok, ktorý poznáme z filmov
Rozprávkový vzhľad Bojníc si prirodzene všimli aj filmári. Na zámku sa nakrúcala napríklad známa československá hudobná rozprávka Šíleně smutná princezna s Helenou Vondráčkovou a Václavom Neckářom. Film pochádza z roku 1968 a časť jeho scén vznikla práve na Bojnickom zámku. V knihe Filmové miesta, v ktorej je Bojnický zámok samostatnou kapitolou, nájdeme aj zmienky o slávnej rozprávke Pán a Hvezdár, ktorá bola prvá farebná rozprávka slovenskej kinematografie. Ďalšie filmové zaujímavosti, hrady a zámky z filmov a rozprávok potom rozoberá prvá kniha série na ďalších svojich stránkach. Filmovým nie je len Bojnický zámok.
V každom prípade, o mnoho rokov neskôr sa Bojnice objavili aj v medzinárodne známej fantasy sérii Fantaghirò, známej tiež ako The Cave of the Golden Rose. Päť televíznych filmov vznikalo v rokoch 1991 až 1996 a Bojnický zámok poslúžil pri nakrúcaní ako jedno z rozprávkových sídiel v druhom diely. Deti môžu navštíviť skutočné miesto s viac ako osemstoročnou písomne doloženou históriou, prejsť miestnosťami romantického zámku, zostúpiť do jaskyne pod ním a pritom stáť na miestach, ktoré sa objavili vo filmoch a rozprávkach.
