Koľko minút pred odchodom treba zobudiť dieťa a ako vyzerá vaše vstávanie? Pol hodiny pred odchodom? Hodinu? Hodinu a pol? Univerzálna odpoveď neexistuje. Jedno dieťa vyskočí z postele, oblečie sa a o desať minút raňajkuje. Iné sa prebúdza pomaly, dlho vyberá oblečenie, potrebuje pripomínať každý ďalší krok a ráno má chuť robiť všetko možné, len nie odísť do školy. Do toho vstupujú súrodenci, kúpeľňa, raňajky, rodičia pripravujúci sa do práce a autobus, ktorý na rodinu päť minút nepočká. Ranný režim preto nemá zmysel merať podľa susedov alebo spolužiakov. Oveľa užitočnejšie je zistiť, koľko času potrebuje práve naša domácnosť a kde ho každé ráno zbytočne stráca.
Prečo jednému dieťaťu stačí polhodina a druhému nie
Rozdiel môže začať už samotným prebúdzaním. Niektoré deti sú krátko po otvorení očí pripravené fungovať, iné potrebujú pomalší rozbeh. Ďalšie začne spolupracovať až vtedy, keď má pred sebou príjemný cieľ. Obľúbené raňajky, chvíľu na hranie, cestu s kamarátom alebo jednoducho pocit, že sa nemusí ponáhľať. Kým nás von hnali rodičia, lebo bolo potrebné postarať sa o kone, sliepky a kačky ešte pred školou, dnešné deti majú iné starosti, ciele aj povinnosti. Taktiež inú výchovu, keďže my mnohí dnešní rodičia chceme našim deťom dopriať život iný a preto máme v mnohom iný systém.
Veľký rozdiel robí aj vek a samostatnosť. Škôlkar môže potrebovať pomoc s obliekaním, zapínaním, vlasmi či hľadaním správnej topánky. Starší školák to zvládne sám, ale môže zase desať minút hľadať zošit, ktorý mal večer položiť do tašky. Chlapec už sedí v aute, kým dievča ešte češe vlasy a pýta si zapletaný vrkoč. To sú rozdiely v desiatkach minút.
Čo vlastne všetko vyžadujete ako rodič… a ako rodina?
Čas ovplyvňujú aj požiadavky rodičov. V jednej domácnosti je ráno potrebné iba obliecť sa, umyť, najesť a odísť. Inde sa ešte musí ustlať posteľ, upratať pyžamo, pripraviť desiata, skontrolovať školská taška a dokončiť veci, ktoré zostali z večera.
Dve či tri deti čakajúce na jednu kúpeľňu vytvoria inú situáciu než jedináčik s vlastnou izbou. Súrodenecké hádky dokážu zobrať ďalšie minúty. Komplikáciou môže byť aj to, keď rodina nemá všetky veci jednoducho dostupné, oblečenie treba ráno hľadať alebo chýba priestor a poriadok, v ktorom má každá vec svoje miesto. To nie je otázka „dobrého“ alebo „zlého“ rodičovstva. Jednotlivé domácnosti jednoducho fungujú v rozdielnych podmienkach. Keď dieťa vie, čo po čom nasleduje, nemusí každé ráno znovu zisťovať, čo má robiť.
Najviac času ráno možno ušetriť večer
Najdôležitejšia časť dnešného článku prichádza za 3 – 2 – 1: Jednou z najúčinnejších ranných pomôcok je paradoxne večerná príprava. Čo sa nemusí riešiť ráno, to sa ráno nemôže pokaziť. Školská taška môže byť zbalená, úlohy dokončené, podpísané papiere vložené na správnom mieste a oblečenie pripravené ešte pred spaním. Ak dieťa potrebuje telesnú výchovu, výtvarnú výchovu, prezuvky alebo inú mimoriadnu vec, je lepšie spomenúť si na ňu večer než dve minúty pred odchodom.
To isté platí pre oblečenie. Ráno nie je ideálny čas zisťovať, že obľúbené nohavice sú v praní, tričko je malé a druhá ponožka zmizla. Prípadne, že v rannom nezasvecovaní svetla nebolo vidieť, že obliekam pokrčené tričko s fľakom, ktorý práčka nevyprala. Pri menších deťoch môže pomôcť pripraviť celý komplet na jedno miesto. Staršie si ho môžu nachystať samy. V podstate aj rodič potrebuje nejaký čas pre seba, tak prečo nebyť deťom príkladom?
Riešenia?
- Na predchádzajúci večer presuňte všetko, čo sa presunúť dá. Od výberu oblečenia cez prípravu tašky až po časť prípravy jedla. Desiata sa dá pripraviť aj večer, prípadne naplánovať, čo ňou bude. Niekedy tak zistíte, že nemáte to, čo by deti chceli, alebo boli ochotné vôbec považovať za desiatu ešte pomerne skoro.
- Pomôcť môže aj jednoduchý systém v kúpeľni. Dieťa nemusí každé ráno počúvať päť nových pokynov. Môže poznať vlastné poradie: toaleta – umyť sa – zuby – učesať sa – obliecť sa – raňajky – taška – topánky – odchod. V každej rodine môže byť poradie iné. Podstatné je, aby bolo zrozumiteľné a opakovalo sa.
- Pri menších deťoch môže fungovať aj jednoduchý obrázkový zoznam jednotlivých krokov. Starší školák môže mať krátky zoznam pri dverách. Postupne sa z kontrolného zoznamu môže stať návyk a rodič už nemusí každé ráno opakovať rovnaké povely. Podobný princíp vizuálnych plánov odporúčajú odborníci aj deťom, ktoré majú s organizáciou rána väčšie problémy.
Dôležitejší než čas vstávania je čas, keď treba odísť
Rodina dochádzajúca autom päť minút má úplne inú rezervu než rodina, ktorá musí o 7:12 chytiť autobus a ďalší spoj ide až o pol hodiny. neskorý príchod do školy je v niektorých školách problém číslo 1, ktorý sa potom so žiakom vezie celé roky školskej dochádzky. Práve preto je praktickejšie plánovať ráno odzadu. Ak treba vyjsť z domu o 7:15, tento čas je pevný. Pred ním musí zostať priestor na topánky a bundu, pred tým raňajky, hygienu a obliekanie. Až keď rodič približne vie, koľko jednotlivé časti v bežný deň trvajú, môže určiť rozumný čas budenia. Čas budenia stanovujeme podľa toho, ako vyzerajú naše rána a neprispôsobovať krik a povely pochybeniu so zle nastaveným budíkom, ak nejde o jeden ojedinelý prípad.
Dobré je rátať aj s malou rezervou. Nie preto, aby dieťa každé ráno pätnásť minút čakalo oblečené pri dverách, ale preto, že nie každý deň je ideálny. Raz sa vyleje čaj, inokedy sa nenájde kľúč, mladší súrodenec odmietne topánky alebo si dieťa päť minút pred odchodom spomenie, že dnes potrebuje priniesť gaštany, pravítko alebo podpísaný papier.
Jednoduché riešenie „nastavme budík o desať minút skôr“ preto nemusí nič vyriešiť. Niektorí ľudia si skorší budík nastavia práve preto, aby po prvom zazvonení mohli ešte vedome desať minút ležať a čakali na druhý. Ich skutočný čas vstávania sa vôbec nezmenil. Ak to domácnosti vyhovuje a všetko stíha, nemusí to byť problém. Ak však každé ráno končí naháňaním, skorší budík má zmysel iba vtedy, keď vytvorí reálny čas navyše.
Ráno nemusí byť dokonalé, potrebuje však fungovať
Cieľom ranného režimu nie je rodina, v ktorej o 6.45 všetci mlčky sedia pri dokonale prestretom stole. Cieľom je dostať dieťa do škôlky alebo školy najedené, oblečené a pripravené bez toho, aby bol každý pracovný deň od rána bojom. Pomáha preto rozlišovať, čo je nevyhnutné a čo iba pekná predstava o ideálnom ráne. Ak nestíhame, možno nie je práve o 7.05 nevyhnutné ustlať posteľ, dokonale upratať izbu alebo riešiť spor o vec, ktorá môže počkať do popoludnia. Aj odborníci odporúčajú najskôr upevniť základné ranné úlohy a až potom pridávať ďalšie požiadavky. Hádka navyše sama spotrebúva čas a zvyšuje napätie.
Dôležitá je aj motivácia. Malému dieťaťu môže pomôcť pochvala za to, že sa dnes oblieklo bez pripomínania. Inému prospieva možnosť vybrať si medzi dvoma tričkami. Starší školák môže dostať väčšiu zodpovednosť za vlastnú tašku a čas. Ranná rutina sa totiž nemá iba „vykonávať na dieťati“. Postupne by sa ju malo naučiť zvládať samo. Držíme palce.
